Kláštor Opening

Projekt Kláštor Opening je fyzicky a ideovo koncipovaný do priestorov Kláštora hieronymitánov v Štiavnických Baniach. Cieľom je sprístupniť túto budovu, jej históriu, účel a súčasný stav vizuálnym umelcom a verejnosti.

Kláštor hieronymitánov je štvorkrídlový barokový architektonický objekt postavený v polovici 18. storočia. Jeho súčasťou je Kostol sv. Jozefa a kino Hviezda, vstavané v 60. rokoch. V minulosti v objekte pôsobila rezbárska škola, základná škola a knižnica.

Cieľom projektu Kláštor Opening je dočasné kultúrne a umelecké využitie a oživenie týchto rozľahlých a rôznorodých priestorov. Popudom k vytvoreniu projektu bola atraktivita historicko-architektonickej pamiatky a uvedomenie si jej priestorového potenciálu. Nosnou ideou je realizácia projektu v intenciách prístupu site-specific (,,miestne-špecifického" umenia), teda tvorba diel určených pre konkrétny, často neštandardný priestor, a zohľadňujúcich jeho vizuálne a kontextuálne špecifiká.


L.O.M. Luminous, 20.-25.7. 2021

Ideou je opätovné sprístupnenie historického objektu - Kláštora hieronymitánov - umeleckej aktivite a využitie priestorového potenciálu pamiatky v prospech jej vlastnej reflexie podanej skrz jazyk vizuálneho umenia.

Tohtoročné sympózium prepája princípy matérie a hmoty vlastné historickej budove s princípmi dematerializácie a odhmotnenia. Nasvedčuje tomu aj názov L.O.M. Luminous.

Participujúci autori budú počas 6-dňového sympózia pracovať na umeleckých realizáciách. Návštevníci podujatia prostredníctvom finálnej výstavy a sprievodných podujatí dostanú príležitosť oboznámiť sa s bežne neprístupným interiérom Kláštora hieronymitánov.

Súčasťou projektu budú sprievodné podujatia: Pecha Kucha (prezentácia autorov), umelecký workshop Od kresby k reliéfu (lektori Magdaléna Masárová, Jakub Cmarko), Umelecko-remeselná obnova jezuitskej lekárne v Štiavnických Baniach (prednáška Dany Kukurovej), projekcie filmov a videí v kine Hviezda (študenti a absolventi Akadémie umení v B. Bystrici) a vernisáž výstavy L.O.M. Luminous.

autori: Gabriela Birošová, Martin Bízik, Diana Čižmárová, Peter Decheť, Michaela Ihnátová, Martin Kačmarek, Dominika Kováčiková a Veronika Šmírová

autorka umeleckej koncepcie projektu, koordinátorka: Michaela Šuranská

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.


História objektu

Začiatky Hiernonymitánskeho rádu siahajú do Španielska v 14. storočí do mesta Lupiano pri Tolede. Najznámejší kláštor, ktorý prislúcha tomuto rádu je El Escorial. Ide hlavne o rád zaoberajúci sa rozjímaním, liturgiou ale aj vedou po vzore svätého Hieronyma, po ktorom je pomenovaný. Tento rád sa postupne rozšíril po južnej a strednej Európe a rozdelil sa na viacero vetiev, jeden kláštor vznikol aj na území Uhorska v oblasti dnešných Štiavnických Baní, ktorých pôvodný názov bol Piarg. Je to stará banícka lokalita nachádzajúca sa 4-5 km od Banskej Štiavnice. Práve tu sa sústredili početné šachty, štôlne a banské diela. V polovici 18. storočia tu žilo približne 6000 ľudí.

Zakladateľov Kláštora Hieronymiánov sem pozvali samotní baníci, ktorí stavbu kláštora podstatnou mierou financovali. Na oplátku Hieronymitáni slúžili za baníkov omše, učili ich deti a pomáhali s vývojom nových technológii v oblasti baníctva. Súhlas s usadením hieronymiánov bol udelený v roku 1734, v rovnakom roku pravdepodobne prišli prví mnísi na Vindšachtu, časť Piargu, a na ďalší rok sa začalo s výstavbou kostola a kláštora. O stavbu kostola v lokalite sa neúspešne pokúšali začiatkom 18. storočia jezuiti. Kvôli nedostatočným príspevkom sa stavebné práce predĺžili. Kostol pri kláštore bol vysvätený v roku 1754, no s jeho dostavbou sa pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch. Dostavba kláštora bola komplikovanejšia, no pravdepodobne, už v 50. rokoch bol v nedokončenej podobe obývaný. Mnísi sa v kláštore venovali liturgii, slúžili bohoslužby za baníkov, z ktorých mali príjmy. Udržiavali taktiež kláštornú záhradu a podieľali sa na vedeckom výskume. Veľkú časť príjmov získal kláštor od samotných baníkov. Príjmy kláštora umožňovali žiť v ňom pri skromných podmienkach 10 až 15 mníchom, ktorí sa starali o duchovné blaho približne 6000 baníkov, banských úradníkov a ich rodinných príslušníkov. O živote konkrétnych mníchov máme len skromné informácie. Výnimkou je brat Felix, ktorý sa zaslúžil o vznik novej metódy čerpania vody z vodných nádrží, umožňovala ju čerpať z väčšej hĺbky.

Zrušenie kláštora prišlo náhle, v roku 1786 na rozkaz panovníka Jozefa II. Komplex bývalého Kláštora Hieronymitánov prešiel niekoľkými fázami zmien funkčného využitia, z ktorých dnes je využívaná len prízemná časť na služby. Je tu umiestnená reštaurácia a malé obchodné prevádzky. Využíval sa na cirkevné účely, bol v ňom byt farára s farou, spoločenské účely - kino, reštauračné zariadenie.

Norbert Hončár


VOZÁR, Jozef.: Hieronymitáni na Piargu pri Banskej Štiavnici. In: Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Zborník zo sympózia na Trnavskej univerzite 1993. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, 1994, s. 243-261. ISBN 80-88774-00-4

.